Rozpravy

„Skrátka, ak budeme pozorní, zistíme, že ľudského živočícha nič nebolí tak ako to, čo je nerozumné; a naopak, nič ho nepriťahuje tak ako to, čo je rozumné.“

„Býk sa však nestane býkom naraz, ani statočný človek; musíme sa cvičiť v zime na letné ťaženie a nevrhať sa unáhlene do toho, čo sa nás netýka.“

„Keby človek dokázal súhlasiť s týmto učením tak, ako sa patrí, že všetci sme osobitným spôsobom zrodení z Boha a že Boh je otcom ľudí aj bohov, myslím, že by o sebe nikdy nemal nijaké nízke ani podlé myšlienky.“

„Ak teda cnosť sľubuje šťastie, pokoj a blaženosť, potom aj pokrok k cnosti je iste pokrokom ku každej z týchto vecí.“

„Pri všetkom, čo vo svete je alebo sa deje, je ľahké chváliť Prozreteľnosť, ak má človek tieto dve vlastnosti: schopnosť vidieť, čo všetkým ľuďom a veciam patrí a čo sa im deje, a vďačnú povahu.“

„A prečo sa trápim čímkoľvek, čo sa môže stať, ak mám veľkosť duše?“

„Ja ti však ukážem, že máš schopnosti a prostriedky na veľkosť duše a odvahu; ale ty mi ukáž, aké schopnosti máš na vyčítanie a obviňovanie.“

„Aký je totiž cieľ uvažovania? Potvrdiť pravdivé tvrdenia, odstrániť nepravdivé a odoprieť súhlas tým, ktoré nie sú zrejmé.“

„Prečo sme ešte stále leniví, nedbalí a ťarbaví a prečo hľadáme výhovorky, aby sme nemuseli pracovať a bdieť nad pestovaním svojho rozumu?“

„My však o sebe zmýšľame, akoby sme boli len žalúdky, črevá a pohlavné údy; bojíme sa, túžime; lichotíme tým, ktorí nám v týchto veciach môžu pomôcť, a zároveň sa ich bojíme.“

„O čomkoľvek teda zistíme, že je zároveň láskyplné a v súlade s rozumom, to smelo vyhlasujeme za správne a dobré.“

„Jedným slovom, ani smrť, ani vyhnanstvo, ani bolesť, ani nič podobné nie je príčinou toho, že niečo robíme alebo nerobíme, ale naše vlastné názory a naša vôľa (δόγματα).“

„Slobodný je totiž ten, komu sa všetko deje podľa jeho vôle a komu nikto nemôže prekážať.“

„Nemalo by nijakú cenu niečo vedieť, keby sa poznanie prispôsobovalo rozmarom každého človeka.“

„Kde je človek proti svojej vôli, tam je vo väzení.“

„Veľkosť rozumu sa totiž nemeria dĺžkou ani výškou, ale myšlienkami.“

„Neďakuješ radšej bohom, že ti dovolili byť nad vecami, ktoré nevložili do tvojej moci, a urobili ťa zodpovedným len za tie, ktoré v tvojej moci sú?“

„Ale ak ťa postavili na nejaké také vyššie miesto, hneď sa urobíš tyranom? Nespomenieš si, kto si a komu vládneš?“

„Keď teda zavrieš dvere a urobíš dnu tmu, pamätaj, že nikdy nesmieš povedať, že si sám, lebo nie si; vnútri je Boh a vnútri je aj tvoj strážny duch, a načo by potrebovali svetlo, aby videli, čo robíš?“

„Môže ti niekto zabrániť, aby si súhlasil s pravdou? Nikto nemôže.“

„Ale namietaš: ‚Ak mi pred oči postavíš strach zo smrti, predsa ma nútiš.‘ Nie, nenúti ťa to, čo máš pred sebou, ale tvoj názor, že je lepšie urobiť to a to, než zomrieť.“

„Ale ak je najväčšou škodou strata najväčších vecí a najväčšou vecou v každom človeku je vôľa čiže voľba, aká má byť, a človek je o túto vôľu pripravený, prečo sa naňho ešte aj hneváš?“

„Neobdivuj svoje šaty a potom sa nebudeš hnevať na zlodeja.“

„Preto by sme sa mali cvičiť v malých veciach a od nich postupovať k väčším.“

„Ak má človek nejakú prevahu alebo si myslí, že ju má, hoci ju nemá, taký človek sa tým, ak je nevzdelaný, nevyhnutne nadme.“

„Bohom totiž v skutočnosti ďakujeme za tie veci, do ktorých kladieme svoje dobro.“

„Preto je hlavnou a prvou úlohou filozofa skúmať predstavy, rozlišovať ich a neprijať nijakú bez preskúmania.“

„Ale pokiaľ ide o náš úbohý vládnuci princíp, zívame a spíme a bezstarostne pripúšťame každú predstavu, lebo škodu si nevšimneme.“

„Väčšina z nás sa bojí odumierania tela a vymyslela by čokoľvek, aby sa tomu vyhla, ale o odumieranie duše sa nestaráme.“

„Čo je teda divné na tom, ak sa aj vo filozofii mnohé pravdivé veci zdajú neskúseným paradoxné?“

„Začiatkom filozofie je teda to, že si človek uvedomí stav svojho vládnuceho princípu; lebo keď vie, že je slabý, nebude ho používať na tie najťažšie veci.“

„Pôvod duševného nepokoja je totiž tento: želať si niečo, čo sa nestane.“

„Ten človek si však lampu kúpil za túto cenu: kvôli lampe sa stal zlodejom, vierolomníkom a podobným divej šelme.“

„Aj ty teda, keď nedokážeš niekoho presvedčiť, aby zmenil názor, buď si istý, že je to dieťa, a tlieskaj s ním; a ak to nechceš robiť, mlč.“

„Je sloboda niečím iným než schopnosťou žiť tak, ako si zvolíme?“

„Ak sa rozhodneš byť skromný a verný, kto ti to nedovolí?“

„Veci samy osebe (látky) sú ľahostajné; ale ich použitie ľahostajné nie je.“

„Tam, kde mi niekto môže prekážať a nútiť ma, získanie tých vecí nie je v mojej moci a nie je ani dobré, ani zlé; ale použitie je buď zlé, alebo dobré, a použitie je v mojej moci.“

„Tak skromné činy zachovávajú skromného človeka a neskromné ho ničia; a verné činy zachovávajú verného človeka a opačné ho ničia.“

„Tak sa veci skúšajú a vážia, keď sú pravidlá poruke. A filozofovať znamená toto: skúmať a upevňovať pravidlá; a potom ich používať, keď sú známe, je čin múdreho a dobrého človeka.“

„Ale ak položíš zhnitý a rozpadajúci sa základ, nezrúti sa tvoja úbohá stavbička tým skôr, čím viac a pevnejšieho materiálu na ňu navŕšiš?“

„Daj mi človeka, ktorému záleží na tom, ako niečo urobí, nie na tom, aby niečo získal, ale ktorému záleží na vlastnej činnosti.“

„Pre nedostatok cviku preto k predstave stále niečo pridávame a robíme veci väčšími, než sú.“

„Vo všeobecnosti teda: ak chceš, aby sa niečo stalo zvykom, rob to; ak nechceš, aby sa to stalo zvykom, nerob to, ale zvykni si robiť namiesto toho niečo iné.“

„Odstráň strach zo smrti a potom si predstav hromov a bleskov, koľko chceš, a spoznáš, aký pokoj a jas je vo vládnucom princípe.“

„Mám to vedomie, ktoré by mal mať človek, ktorý nič nevie, totiž že nič neviem?“

„Vo všeobecnosti totiž – nenechaj sa oklamať – každý živočích nelipne na ničom tak ako na vlastnom prospechu.“

„Vládnucemu princípu zlého človeka sa totiž nedá dôverovať: je neistý, nemá nijaké pevné pravidlo, ktoré by ho riadilo, a v rôznych chvíľach ho premáhajú rôzne predstavy.“

„Existuje teda aj umenie počúvať, ako existuje umenie hovoriť?“

„Každý omyl v sebe obsahuje rozpor: keďže ten, kto sa mýli, sa nechce mýliť, ale mať pravdu, je zrejmé, že nerobí to, čo chce.“

„Duša je ako misa s vodou. Predstavy sú ako lúč svetla, ktorý dopadá na vodu. Keď sa voda pohne, zdá sa, že sa pohne aj lúč, no nepohne sa.“

„Vládni nám ako rozumným živočíchom: ukáž nám, čo nám prospieva, a budeme to nasledovať: ukáž nám, čo nám neprospieva, a odvrátime sa od toho.“

„Pre každého človeka je totiž príčinou jeho konania názor.“

„Skúmajme sa navzájom: ak mám nejaký zlý názor, zbav ma ho: ak máš nejaký ty, ukáž ho.“

„Máš zlaté náčinie; ale tvoja reč, tvoje názory, tvoje súhlasy, tvoje pohyby (snahy), tvoje túžby sú z pálenej hliny.“

„Obráti sa svet hore nohami, keď zomrieš?“

„Nie všetko, čo je ťažké a nebezpečné, sa hodí na cvičenie; hodí sa to, čo pomáha uskutočniť to, čo nám bolo uložené.“

„Cvič sa, človeče, ak si popudlivý, znášať nadávky a nerozčuľovať sa, keď ťa niekto zneucťuje.“

„No napriek tomu by mal byť človek istým spôsobom pripravený aj na toto (byť sám), aby dokázal stačiť sám sebe a byť sám sebe spoločníkom.“

„Každá veľká sila (schopnosť) je pre začiatočníkov nebezpečná.“

„Z ľudí musíš vykoreniť tieto dve veci: domýšľavosť (pýchu) a nedôveru. Domýšľavosť je názor, že ti nič nechýba (že nemáš v ničom nedostatok); nedôvera je názor, že nemôžeš byť šťastný, keď ťa obklopuje toľko okolností.“

„Prestaňte, zaklínam vás pri bohoch, obdivovať hmotné veci. Prestaňte zo seba robiť otrokov, najprv vecí, potom kvôli veciam otrokov tých, ktorí vám ich môžu dať alebo vziať.“

„Čokoľvek mi dáš, urobím z toho niečo šťastné, priaznivé, ctené, niečo, čo bude človek vyhľadávať.“

„Tesár nepríde a nepovie: Počúvajte, ako hovorím o tesárskom umení; ale keď sa podujme postaviť dom, postaví ho a dokáže, že to umenie ovláda.“

„Každú vec, ktorú robíme, ak ju nevzťahujeme k nijakému cieľu, robíme nadarmo; a ak ju vzťahujeme k nesprávnemu cieľu, netrafíme.“

„Chceš robiť dobro, alebo byť chválený?“

„Kto je totiž dobrý, ak nevie, kto je? A kto vie, čo je, ak zabúda, že veci, ktoré vznikli, sú pominuteľné a že jeden človek nemôže byť s druhým navždy?“

„Nevieš, že dobrý človek nerobí nič pre zdanie, ale preto, aby konal správne?“

„Vyber si teda, či budeš pijan a príjemný svojim bývalým druhom, alebo triezvy a im nepríjemný.“

„Ale ak ti čítanie nezabezpečí šťastný a pokojný život, načo je dobré?“

„Ak si ako vlk, musíš uhryznúť naspäť a hádzať viac kameňov. Ale ak zvažuješ, čo sa patrí človeku, preskúmaj svoju zásobáreň, pozri sa, s akými schopnosťami si prišiel na svet.“

„A kto s tebou žil tak dlho ako ty sám so sebou? A kto ťa dokáže tak presvedčiť ako ty sám seba; a kto je ti priaznivejšie naklonený a bližší než ty sám sebe?“

„Najprv sa usiluj, aby nebolo známe, čím si: buď na krátky čas filozofom sám pre seba (alebo: filozofuj sám pre seba).“

„Bojuj sám so sebou, navráť sa k slušnosti, k skromnosti, k slobode.“

„A teraz si mysli, že ti bolo zverené vlastné telo ako kôň; umývaj ho, utieraj ho, staraj sa, aby sa od neho nikto neodvracal, aby mu nikto neuhýbal z cesty.“

„Je nejaká časť života vyňatá, na ktorú by sa pozornosť nevzťahovala? Urobíš to (čokoľvek v živote) horšie, keď budeš pozorný, a lepšie, keď nebudeš pozorný vôbec?“

„Ale ak mi naozaj dôveruješ, je zrejmé, že mi dôveruješ preto, že som verný a skromný, a nie preto, že som ti porozprával svoje záležitosti.“

„Teraz som však rozumná bytosť a mám chváliť Boha: to je moje dielo; robím ho a neopustím toto stanovište, kým mi bude dovolené na ňom zostať; a vyzývam vás, aby ste sa pridali k tej istej piesni.“

„A je dobré, aby si poznal vlastnú pripravenosť a silu, aby si vo veciach, na ktoré nie si pripravený, mohol zostať ticho a nehnevať sa, ak majú iní nad tebou prevahu.“

„Sudcovská stolica aj väzenie sú miesta, jedno vysoké, druhé nízke; ale vôľu možno zachovať rovnakú, ak sa rozhodneš zachovať ju rovnakú na oboch.“

„Ak sa teda musím pre priateľa vystaviť nebezpečenstvu a ak je mojou povinnosťou za neho aj zomrieť, načo potom potrebujem veštenie?“

„Toto bola prvá a hlavná črta Sokrata: nikdy sa v spore nerozčúliť, nikdy nevysloviť nič hrubé, nič urážlivé, ale znášať tých, čo urážajú, a ukončiť hádku.“

„Keď vidím znepokojeného človeka, poviem si: Čo tento človek chce? Keby nechcel niečo, čo nie je v jeho moci, ako by mohol byť znepokojený?“

„Vynaložil si námahu, aby si sa naučil, čo je dobrý človek a čo zlý človek a ako sa človek stáva jedným alebo druhým?“

„A teda, ak chceš byť krásny, mladík, usiluj sa o toto: o nadobudnutie ľudskej cnosti.“

„Si človek; a to je smrteľný živočích, ktorý má schopnosť rozumne narábať s predstavami.“

„Človek sa totiž neukazuje prstom ako kameň alebo kus dreva; ale keď niekto ukáže zásady človeka, vtedy ho ukáže ako človeka.“

„Ale na verejnosti si nenárokuj viac, než ti patrí, ani sa nepokúšaj privlastniť si to, čo patrí všetkým.“

„Chcem totiž, aby ma choroba alebo smrť zastihla, keď sa nestarám o nič iné než o vlastnú vôľu, aby som bol bez nepokoja, bez prekážok, bez donútenia a v slobode.“

„Nemiešaj teda veci, ktoré sú rozdielne, a neočakávaj, že keď sa namáhaš v jednej veci, urobíš pokrok v inej.“

„Tak ako sa cvičíme proti sofistickým otázkam, mali by sme sa denne cvičiť aj proti predstavám; aj tieto predstavy nám totiž kladú otázky.“

„Teraz (mal by si povedať) je mojím materiálom na prácu moja myseľ, ako je drevo pre tesára, kože pre obuvníka; a mojou úlohou je správne narábať s predstavami.“

„Ale predovšetkým musí byť vládnuci princíp kynika čistejší než slnko; a ak nie je, musí byť nevyhnutne prefíkaný darebák a človek bez zásad, lebo hoci je sám zapletený do nejakej neresti, bude karhať iných.“

„Je pre teba hanbou to, čo nie je tvojím vlastným činom, čoho príčinou nie si ty, čo ťa postihlo náhodou, ako bolesť hlavy, ako horúčka?“

„Ľudia chovajú krotké levy zavreté, kŕmia ich a niektorí ich vodia so sebou; a kto povie, že taký lev je slobodný? Nie je to tak, že čím pohodlnejšie žije, tým je v otrockejšom položení?“

„Nikto sa totiž nebojí samotného cisára, ale bojí sa smrti, vyhnanstva, straty majetku, väzenia a hanby.“

„Je možné, aby ten, kto túži po niečom z vecí, ktoré závisia od iných, bol bez prekážok?“

„Strach totiž pochádza z toho, čo očakávaš, ale žiaľ z toho, čo je prítomné.“

„Aj dobrý herec si totiž svoju rolu zachová lepšie tým, že prestane, keď má prestať, než keď hrá ďalej po náležitom čase.“

„Nerob z toho tragédiu, ale hovor o tom tak, ako to je: teraz nastal čas, aby sa látka (tela) rozložila na to, z čoho bola zložená.“

„Keď sa teda nebojím ničoho, čo mi môže urobiť tyran, ani netúžim po ničom, čo môže dať, prečo sa ešte stále pozerám s úžasom (obdivom)?“

„Ale ak by sa rozbil hrniec, v ktorom sa ti varilo mäso, musíš zomrieť od hladu, lebo nemáš hrniec, na ktorý si zvyknutý?“

„Slobodu totiž nezabezpečí naplnenie ľudských túžob, ale odstránenie túžby.“

„Ťažkosti ukazujú charakter ľudí. Preto keď ťa postihne ťažká skúška, pamätaj, že si ako nevycvičený mladík, s ktorým zápasí Boh ako cvičiteľ.“

„Čo je prvou úlohou filozofa? Zbaviť sa domýšľavosti: nie je totiž možné, aby sa človek začal učiť to, čo si myslí, že vie.“

„Nič veľké nevznikne naraz, rovnako ako strapec hrozna alebo figa. Ak mi teraz povieš: ‚Chcem figu‘, odpoviem, že to chce čas. Nech najprv zakvitne, potom vyženie plod a potom dozreje.“

„Strašná totiž nie je smrť ani bolesť, ale strach z bolesti alebo zo smrti.“

„Každý zvyk a každá schopnosť sa upevňuje a posilňuje zodpovedajúcimi činmi, schopnosť chodiť chôdzou, schopnosť behať behom. Ak chceš mať schopnosť čítať, čítaj; ak písať, píš.“

„Musíme čo najlepšie využiť to, čo je v našej moci, a ostatné brať tak, ako to dáva príroda.“

„Kamkoľvek pôjdem, bude mi dobre: veď ani tu mi nebolo dobre vďaka miestu, ale vďaka mojim úsudkom, a tie si vezmem so sebou, lebo nikto mi ich nemôže ukradnúť.“

„Keď ti prinesú nejakú znepokojivú správu, maj na pamäti, že správa nemôže zasiahnuť nič z oblasti vôle.“

„Nie som totiž nesmrteľný, ale človek, časť vesmíru, ako je hodina časťou dňa. Ako hodina tu musím byť a ako hodina pominúť.“

„Daj si pozor na jedno, človeče; pozri, za akú cenu predávaš svoju vôľu. Ak nerobíš nič iné, aspoň nepredávaj svoju vôľu lacno.“

„Nijaký človek nie je pánom iného človeka; jeho pánmi sú len smrť a život, rozkoš a bolesť.“

„Ako zlí herci nevedia spievať sami, ale len vo veľkej spoločnosti, tak niektorí ľudia nevedia kráčať sami. Človeče, ak za niečo stojíš, musíš kráčať sám, rozprávať sa sám so sebou a neskrývať sa v zbore.“

„Pri čom by si teda chcel, aby ťa zastihla smrť? Ja by som chcel, aby ma našla zaneprázdneného nejakou ľudomilnou úlohou, nech je akákoľvek – niečím šľachetným, dobročinným, čo slúži spoločnému dobru.“

„Ak teda nechceš byť náchylný k hnevu, nekŕm zvyk hnevať sa, neprilievaj olej do ohňa. Na začiatok buď pokojný a počítaj dni, keď si sa nehneval.“

„Odchod do cudziny je malá zmena; smrť je väčšia zmena – z toho, čo teraz je, nie do toho, čo nie je, ale do toho, čo teraz nie je.“

„Ukáž mi niekoho, kto je chorý, a predsa šťastný, v nebezpečenstve, a predsa šťastný, umierajúci, a predsa šťastný, vo vyhnanstve a šťastný, v potupe a šťastný.“

„Najprv si povedz, akým človekom chceš byť; keď si to ujasníš, konaj podľa toho vo všetkom, čo robíš.“

„Keď na chvíľu poľavíš v pozornosti, nenamýšľaj si, že ju obnovíš, kdekoľvek budeš chcieť, ale dobre si zapamätaj, že tvoja dnešná chyba ťa nevyhnutne postaví do horšej pozície pre ďalšie príležitosti.“

„Kde inde je totiž priateľstvo než tam, kde je vernosť a česť, kde si ľudia dávajú a berú to, čo je dobré, a nič iné?“

„Nuž, aký úžitok má zápasník z toho, kto s ním zápasí? Ten najväčší. Tak aj ten, kto ma uráža, mi pomáha pripraviť sa na zápas: cvičí ma, aby som bol trpezlivý, vyrovnaný a mierny.“

„Nešťastný človeče, nestačí ti to, čo vidíš deň čo deň? Môžeš uzrieť niečo lepšie alebo väčšie než slnko, mesiac, hviezdy, celú zem, oceán?“

„Moju nohu spútaš – áno, ale moju vôľu – nie, tú nepremôže ani Zeus.“

„Nebudeš sa teda dívať na slávnostný sprievod a na sviatočné zhromaždenie, kým ti je to dopriate, a potom, keď ťa Boh odvedie, neodídeš s poklonou Jemu a s vďakou za to, čo si počul a videl?“

„Pamätaj, že ľudí nerobí poníženými a podriadenými iným iba túžba po úrade a bohatstve, ale aj túžba po pokoji, voľnom čase, cestovaní a vzdelaní.“

„Keby si stratil zručnosť v gramatike alebo hudbe, považoval by si túto stratu za škodu; ak máš stratiť česť, dôstojnosť a miernosť, považuješ to za nič?“

„Škola filozofa, páni, je ordinácia lekára. Musíte z nej odchádzať s bolesťou, nie s potešením.“

„Kto sa často stýka s inými ľuďmi, či už na rozhovor, pri víne, alebo vôbec v spoločnosti, musí sa buď sám stať takým ako oni, alebo ich pretvoriť na svoju podobu.“

„Nepoložíš najprv tento základ – teda nepreskúmaš svoje rozhodnutie a nepozrieš sa, či je zdravé, alebo nie, a až potom na ňom nevybuduješ svoju pevnosť a neochvejné odhodlanie?“

„Dobrý a šľachetný človek sa s nikým nesvári a podľa svojich síl nedovolí sváriť sa ani iným.“

„Nie je lepšie mať sebaúctu než byť bohatý?“

„Je možné úplne sa vyhnúť chybám? Nie, to je nemožné: ale je možné neustále upriamovať myseľ na to, ako sa chybám vyhnúť.“

„A predsa sa strachujeme o svoj kúsok tela, o svoj kúsok majetku, o to, čo si pomyslí cisár, ale o to, čo je v nás, sa vôbec nestrachujeme.“

„V teórii je dosť ľahké skúmať a vyvracať nevedomých, ale v praktickom živote sa ľudia nenechajú preskúšať a nenávidíme toho, kto nás skúma a odhaľuje.“

„Ale pravý sprievodca, keď nájde človeka, ktorý blúdi, privedie ho na správnu cestu, namiesto toho, aby ho opustil s posmeškom alebo urážkou.“

„Človek sa môže s človekom náležite stretnúť len vtedy, keď pochopí jeho presvedčenia a na oplátku mu ukáže svoje.“

„Keď vidíš iného v úrade, postav proti jeho úradu to, že ty úrad nepotrebuješ: keď vidíš iného bohatého, pozri sa, čo máš namiesto toho ty.“

„Nenecháš teda iných ľudí na pokoji a nestaneš sa sám sebe učiteľom aj žiakom?“

„Každé umenie je počas učenia únavné pre toho, kto v ňom nie je zručný ani skúsený.“

„Veď keď si sám, mal by si to nazývať pokojom a slobodou a pokladať sa za rovného bohom; keď si vo veľkej spoločnosti, nemal by si to volať zástupom, davom či otravou, ale sviatkom a slávnosťou, a tak prijímať všetko so spokojnou mysľou.“

„Ak nie je pravdepodobné, že dobro slimáka je v jeho ulite, je pravdepodobné, že dobro človeka je v jeho tele?“

„Ako ľutujeme slepých a chromých, tak by sme mali ľutovať tých, ktorí sú oslepení a ochromení vo svojich najvyšších vládnucich schopnostiach.“

„Podstata dobra i zla spočíva v postoji vôle.“

„Ak si sa svoju lekciu neučil preto, aby si ju ukázal v čine, načo si sa ju učil?“

„Lebo keď raz dovolíš, aby vonkajšie veci ovládli to, čo je tvoje, radšej sa staň otrokom a máš to za sebou.“

„Je ťažké zjednotiť a spojiť tieto vlastnosti – usilovnosť človeka, ktorý sa venuje hmotným veciam, a stálosť toho, kto si ich nevšíma –, predsa to však nie je nemožné.“

„Robím len to, čo je v mojej moci: ak sa musím utopiť, topím sa bez strachu, nekričím ani neobviňujem nebesá, lebo viem, že čo sa zrodilo, musí aj zahynúť.“

„Môžeme z toho teda vyvodiť, že aj v oblasti konania nestačí len chcieť sa stať dobrým, ale treba sa naučiť určité veci?“

„Ale či je lepšie hovoriť, alebo mlčať, a hovoriť tak, alebo onak, a či je to vhodné, alebo nevhodné – jedným slovom, rozhodnúť o príležitosti a využití každej reči –, to všetko sú otázky pre jedinú schopnosť, pre vôľu.“

„Uč sa znášať posmech, rozhliadni sa okolo seba, skúmaj sa, aby si spoznal, kto si.“

„Človeče, najprv zváž, do čoho sa púšťaš: potom zváž svoje sily a to, čo dokážeš zniesť.“

„Môže byť niekto poslaný do vyhnanstva mimo Vesmíru? Nemôže. Kamkoľvek pôjdem, je tam slnko, je tam mesiac, sú tam hviezdy, sny, veštby, rozhovor s bohmi.“

„A ďalej, keď sa ti predstava (ktorá nie je v tvojej moci) zahryzne hlboko do duše, bojuj proti nej rozumom, premôž ju, nedovoľ jej zosilnieť ani postúpiť o ďalší krok a vyvolávať obrazy, aké sa jej zapáčia.“

„Bdej teda a stráž svoje predstavy: to, čo máš v opatere, nie je maličkosť, ale sebaúcta, česť, stálosť, pokojná myseľ, ktorej sa nedotkne žiaľ ani strach, ani rozrušenie – jedným slovom, sloboda.“

„Preto nemôžem nazvať človeka usilovným, ak mi len povedia, že číta alebo píše, nie, ani keby niekto dodal: ‚pracuje celú noc‘, pokiaľ neviem, kvôli čomu pracuje.“

„Ľudí nikdy nesmieš chváliť ani haniť pre vlastnosti, ktoré sú ľahostajné, ale pre ich úsudky.“

„Nečistota duše teda spočíva v zlých úsudkoch a očista spočíva v tom, že sa v nej vytvoria správne úsudky; a čistá je tá duša, ktorá má správne úsudky, lebo len tá je chránená pred zmätkom a poškvrnou vo svojich činnostiach.“